Projekt 5: Práca pre vodárenské spoločnosti

Seriál textov k 30 rokom Centire

Transformácia vodárenských spoločností

V roku 2002 rozhodla vláda o transformácii štátnych vodárenských spoločností na akciové spoločnosti vo vlastníctve miest a obcí. Nasledoval zložitý vývoj, v rámci ktorého sa samosprávy učili, ako s týmto „darom“ zaobchádzať. Niektoré z nových akcioviek sa delili na menšie (kopírujúce prirodzené regionálne celky), iné hľadali vhodné formy spolupráce so súkromnými spoločnosťami. Prichádzalo sa na rôzne legislatívne medzery a na množstvo problémov v riadení akciových spoločností. Popritom vodárenské podniky riešili, ako efektívne (resp. ako vôbec) čerpať prostriedky z predvstupových fondov EÚ – ISPA.

Uprostred tohto víru zmien sme boli v roku 2006 zapojení do projektu, ktorého cieľom bolo zefektívniť riadenie 12 vodárenských spoločností a výkon akcionárskych práv a povinností samospráv. Do projektu sme nasadili desiatky vlastných expertov. Zapojili sme aj skúsených zahraničných expertov na špecifické oblasti, napr. na rozvoj infraštruktúry, nových technológií a inovácií vo vodárenstve, riadenie kvality, rozvoj ľudských zdrojov či financovanie rozvojových projektov.

Veľkou témou sa už v priebehu projektu ukázala realizácia investícii do vodárenskej infraštruktúry, na ktoré bolo zo strany Európskej komisie v tom čase vyčlenené významné prostriedky. Ich zvládnutie však bolo podmienené zvýšením efektívnosti riadenia podnikov zo strany technického a ekonomického manažmentu spoločností.

Pustili sme sa teda do práce a množstvo našich návrhov uvádzali vodárne do života už počas realizácie projektu. Podľa našich návrhom menili stanovy, „upratovali“ organizačné štruktúry, systém riadenia ľudských zdrojov, definovanie a meranie výkonnostných cieľov. Menili spôsob, akým dlhoročne riadili svoje projekty.

Začali iným postupom naceňovať majetok, strategicky plánovať kapitálové investície do rozvoja infraštruktúry, plánovať budovanie a rozvoj sietí. Začali používať nové softvérové modely a aplikácie (napr. pre finančné analýzy investičných projektov), preškolili sme na ich používanie odborných zamestnancov.

Na základe našich modelov vznikali návrhy na konkrétne projekty, napr. návrh rekarbonizácie pitnej vody na úpravni vody Hriňová. Zaoberali sme sa tiež možnosťami, ktoré pre vodárenské spoločnosti prinášal prudký rozvoj geografických informačných systémov (GIS), pripravovali sa rozvojové plány v tejto oblasti, školili sme odborných zamestnancov.

Práca pre konkrétne vodárenské spoločnosti

Tento vodárenský projekt sa stal referenciou pre našu ďalšiu prácu, ktorú sme realizovali už pre konkrétne vodárenské spoločnosti. Išlo o projekty zamerané na optimalizáciu procesov a znižovanie nákladov, návrhy na efektívnejšie fungovania spoločností, nastavenie systému riadenia, alebo nastavenie nových procesov zameraných na poskytovanie služieb zákazníkom.

Bola to intenzívna práca plná hľadania správnych otázok a odpovedí. Napríklad – aké je vhodné regionálne členenie? Ako ideálne riadiť podnik na základe procesného princípu? Ako je možné sprehľadniť finančné toky v spoločnosti? Ako je možné znížiť náklady na opravy? Ako je možné vyrovnať stav vzniknutých a odstránených porúch? Ktoré zdroje sú potrebné na realizáciu opráv? Ako je možné skrátiť čas zásahov pri odstraňovaní porúch? Aký je optimálny počet zamestnancov súvisiacich s realizáciou opráv?

Niekde sme mapovali a optimalizovali procesy. Znižovali sme personálne náklady a prácnosť. Navrhovali sme systémy merania a hodnotenia výkonnosti útvarov a manažérov.

Inde sme pomáhali vytvoriť divíziu servisných činností, prípadne preusporiadať v nej organizačné jednotky. Upravovali sme technologické postupy a logistické usporiadanie v rámci odstraňovania porúch. Alebo sme navrhli zlepšenie procesov súvisiacich s údržbou.

Obhajoba investičných projektov z programového obdobia 2004 – 2006

Po roku 2007 začali vodárenské spoločnosti čeliť novému problému – ako pred Európskou komisiou úspešne obhájiť investičné projekty budovania vodárenskej infraštruktúry, ktoré boli spolufinancované v rámci predvstupových fondov.

Išlo o tzv. veľké projekty s rozpočtom nad 50 mil EUR, ktoré mali špecificky definované podmienky napr. pre obstarávanie, ale aj pre následnú prevádzku a dosahovanie finančných limitov. Každý projekt zahŕňal kombináciu aktivít v rámci výstavby vodovodného alebo kanalizačného potrubia a jeho napojenosti, s povinnou aktivitou výstavby alebo rozšírenia čistiarní odpadových vôd.

Podmienkou finančného ukončenia týchto projektov boli záverečné správy, v ktorých prijímateľ musel zargumentovať použitý postup riešenia a porovnať plán so skutočnosťou. Ak by sa vodárňam nepodarilo výsledky v správe obhájiť, hrozilo im krátenie až do výšky 25 % rozpočtu.

A práve tieto záverečné správy sa ukázali ako problém, s ktorým sa na nás v roku 2009 obrátila prvá vodárenská spoločnosť. Neexistovala totiž podrobná metodika ich tvorby a argumentácie. Bolo potrebné pozrieť sa pragmaticky na projekt, zosumarizovať, čo bolo plánované, čo sa zrealizovalo a čo nie. Pri čo i len najmenšej zmene sme museli domyslieť viacero podporných argumentov, aby vykonaná zmena voči celému projektu dávala zmysel.

Celkovo sme záverečné správy pripravili pre sedem vodárenských projektov. Podarilo sa nám vytvoriť metodiku, ktorá pomohla úspešne obhájiť projekty a ukázať, že investície mali zmysel a priniesli požadované výsledky. Tým sme sa stali priekopníkmi v obhajobe projektov vo vodárenstve, čo nám otvorilo dvere k ďalším významným projektom a spoluprácam.